Žijem už dvadsať rokov v Banskej Štiavnici s manželom a jedným synom. Kým bol syn menší o trávení voľného času a mojej najväčšej záľube bolo rozhodnuté. Keď vyrástol a zároveň som ostala aj nezamestnaná dlho som nevedela nájsť svoju náplň dňa. Až kým neprišli Vianoce a neotvorila som si svoj darček. Vŕtačka. No čo s ňou, veď to je pre krasličiarky a nie pre mňa, úplného laika. Na internete som si zohnala všetky potrebné informácie o madeirových krasliciach a po vyskúšaní som bola celkom pozitívne prekvapená. Išlo to. A najlepšie na tom je moje upokojenie, spokojnosť a radosť z niečoho, čo som spravila sama.
Kraslice sú naozaj prácou, ktorú ak si človek zamiluje, len tak ľahko ju neskončí, takže vážne je to pracovná droga.Odvtedy robím kraslice s malými prestávkami celý rok. Najviac sa mi páčia biele ale tie je už skoro nemožné dostať, takže skúšam farbiť cibuľou. Medzitým skúšam papierové pletenie a rôzne náramky. Nie je vylúčené, že sa budem v budúcnosti venovať aj niečomu inému, napr. pleteniu z pedigu.